Kniha kníh.

2. augusta 2010, lackovicboris, Ruženec.

Keby som sa opýtal každého z vás či máte obľúbenú knihu, väčšina z vás by pritakala že áno. Mňa osobne v detstve formovali knihy sira Waltera Scotta: Ivanhoe, Rob Roy…. 🙂 Kniha má byť súčasťou bytia človeka, ozdobou bytu a sprievodkyňou pre spaním. Nik a nič nenahradí dotyk, vôňu, prevedenie, proste knihu. Osobne mňa dosť konfrontovala skutočnosť, keď je vaša obľúbená kniha sfilmovaná. Zrazu dej je iný, predstavitelia sa nepodobajú tým vašim, čaro sa stratilo. Preto odporúčam si knihu ešte pred sfilmovaní prečítať, aby vám to nezobralo chuť do čítania až do konca. Momentálne čítam knihu kníh Bibliu, osobne si myslím že každý kto verí v Boha by si ju mal prečítať. Mám také do „vrecka“ prevedenie od SSV, dá sa niesť v ruksaku, otvoriť vo vlaku. Treba si nájsť čas, prostredie a len otvoriť. Ja osobne cvičím a doporučuje sa aby cviky boli pravidelné a v rovnakom čase, akoby sa malo telo tešiť na ten čas. A tak aj čas pri knihe by mal byť plný očakávania čo prinesú ďalšie kapitoly. Mal by sa vás zmocniť pocit prvého rande, už už… 🙂 Možno niektorým slovám nerozumieť, ťažko pochopiť ale v tedy pri knihe Kníh je to jedno lebo jej slová dopadnú do čitateľa, dotknú sa v určitom čase srdca, vyplavia sa z vášho vnútra. Biblia začína stvorením sveta a končí Nebeským kráľovstvom. Možno sa zdá že je hrubá a ťažká, ale prečo by nemala je božia. Nech otvoríte kdekoľvek cítite ako by sa konkrétne prihovárala k vám. Preto má svoje miesto v domácej knižnici, a právo sa nazýva knihou kníh.