boria

Každé ráno a či večer mám pri sebe svoj ruženec. Niekedy sa sním zobudím či zaspím v náručí. Ja osobne preferujem ten typ ruženca ktorý v prstoch cítite. Príjemný je drevený alebo perlový, hlavne nech je v chlapských rukách ťažký. Na dĺžke nezáleži dôležité je však správny a presný počet zrniek na ňom. Ani na farbe, tvare zrniek tak nezáleži hlavne nech sadne do dlane. Objavil som stránku kde si zo šnurky sami môžete urobyť vlastný, svoj. Vy mu dáte tvar, rozostupy medzi zrnkami – venujete svoj čas. Aj ja mám taký ruženec, svojimi  rukami urobený. Nie je to talizman, amulet keď niekoho vidíte držať v rukách ruženec, som  presvedčený že sa rozpráva s Nebeskou Matkou. Ruženec zrnka na šnúrke, či na retiazke pre niekoho ozdobný predmet a pre iného cesta ku modlitbe. Keď si odmyslíte zrnka a predstavíte si pohyb palca a ukazováka čo to vo vás vyvolá??  Je to gesto peniaze, éčka proste šúchate drobné medzi prstami gesto chlapcov v teplákoch s pred Kyjev/ hotel/. Škoda že majú ruky prázdne a nedržia ružence. Mám chuť sa niekedy postaviť s ružencom v ruke, vedľa žien v podchode na Mierku ktoré držia časopis Strážna veža, aká by bola reakcia ľudí s pod Mierka :-). Ružencu tej to modlitbe, nástroju ktorý vovedie do blízkosti : izby v domčeku v strede Nazareta; stretnutie Alžbety a Márie; Belehém a pastierikovia a potom králi; obetovanie v chráme Simeon a Anna; súpis ľudu a strata Ježiša ako dieťa;… chcem len ukázať kto sa ho modli ten sa nemusí báť,